Stanovisko Angiologickej sekcie Slovenskej lekárskej komory (AS SLK) k užívaniu antagonistov renín–angiotenzín–aldosterónového systému (ACE inhibítorov; blokátorov receptora angiotenzínu II – ARB, sartanov; kombinácie ARB s inhibítorom neprilyzínu – ARNI) počas pandémie spôsobenej SARS-CoV-2 (Koronavírusová choroba 2019; Covid-19)
Autoři:
Gavorník P.
Působiště autorů:
Predseda Angiologickej sekcie SLK
Vyšlo v časopise:
Kardiol Rev Int Med 2020, 22(2): 77
Počas prebiehajúcej pandémie Covid-19 sa objavujú rôzne hypotézy a teórie o možných rizikových faktoroch infekcie SARS-CoV-2 a nepriaznivého priebehu tejto choroby. Dôkazy o významnej úlohe receptorov angiotenzín konvertujúceho enzýmu 2 (ACE2) v patogenéze Covid-19 viedli k teoretickým úvahám o možnom vplyve liekov ovplyvňujúcich aktivitu renín-angiotenzín-aldosterónového systému (RAAS) na Covid-19. Hypoteticky môže byť vplyv týchto liekov nielen nepriaznivý, ale naopak aj priaznivý, mechanizmom ochrany ciev a orgánov pred závažným funkčným i štruktúrnym poškodením. Chýbajú však relevantné experimentálne a klinické dôkazy, ktoré by tieto hypotézy a teórie podporili.
Vzhľadom k tomu, že správy o údajnom škodlivom vplyve týchto liekov sú akcelerované sociálnymi sieťami, dochádza k ich masívnej dezinterpretácii najmä v laickej verejnosti, ale aj medzi niektorými lekármi. Angiologická sekcia Slovenskej lekárskej komory považuje za nevyhnutné vyjadriť v tejto mimoriadnej situácii svoje stanovisko.
Lieky ovplyvňujúce RAAS systém sú v prvej línii efektívnej liečby artériovej hypertenzie a iných cievnych a organovaskulárnych chorôb s dokázaným významným benefitom na morbiditu a na organovaskulárnu i celkovú mortalitu. Do tejto skupiny liekov patria všetky inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACEI), blokátory angiotenzínových receptorov (ARB alebo sartany), vrátane kombinácie ARB s inhibítorom neprilyzínu (ARNI).
Vynechanie týchto liekov v aktuálnej pandemickej situácii považujeme v súlade so všetkými medzinárodnými odbornými angiologickými inštitúciami, za nesprávne, pre reálnu hrozbu destabilizácie klinického stavu pacientov, vrátane zvýšeného rizika závažných organovaskulárnych akútnych príhod (napr. akútne koronárne príhody, akútne srdcové zlyhanie; náhle cievne mozgové príhody; akútne membrovaskulárne príhody; akútne renovaskulárne zlyhanie; akútne bronchopulmovaskulárne syndrómy; akútne gastrointestinokolonovaskulárne syndrómy a i.).
Pri súčasnom stave poznania považujeme používanie týchto liekov pri komplexnom manažmente pacientov všeobecnými praktickými lekármi a špecialistami (internistami-angiológmi i orgánovými špecialistami) za optimálnu farmakoterapiu cievnych a organovaskulárnych chorôb, ktoré podmieňujú angiopandémiu tretieho tisícročia. Je samozrejmé, že v tejto oblasti už prebieha intenzívny výskum, ktorého výsledky bude treba aplikovať v klinickej praxi.
V Bratislave 13. 5. 2020
doc. MU Dr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof.
predseda Angiologickej sekcie SLK
Štítky
Dětská kardiologie Interní lékařství Kardiochirurgie KardiologieČlánek vyšel v časopise
Kardiologická revue – Interní medicína
2020 Číslo 2
Nejčtenější v tomto čísle
- Modifikovaný Valsalvův manévr v přednemocniční péči – kazuistika
- Urapidil – antihypertenzivum s duálním mechanizmem účinku
- Klinická zkušenost s používáním infuzní fixní kombinace Neodolpasse (diklofenak/ orfenadrin) v pooperačním období u kardiochirurgických nemocných
- Co je nového v doporučených postupech pro kardiovaskulární prevenci?