Komplexná starostlivosť o diabetikov s membrovaskulárnou artériovou chorobou a multiorgano-multivaskulárnou chorobou


Complex management of diabetic patients with membrovascular arterial disease and multiorganomultivascular disease

Membrovascular arterial ischaemic disease (lower extremity peripheral arterial disease – PAD) is an important manifestation of systemic atherosclerosis and other arterial diseases of the vascular system. The lower the ankle-brachial pressure index, the greater the risk of serious acute instable organovascular events, e. g. acute myocardial infarction, stroke. Complex prevention and treatment of membrovacular arterial disease is discussed in this article. Angiology/vascular medicine is the fastest growing field of internal medicine.

Keywords:

membrovascular artery disease – multiorganomultivascular disease – prevention – treatment – angiology/vascular medicine – diabetology


Autoři: Gavorník P. 1;  Dukát A. 1,2;  Gašpar Ľ. 1,3;  Gubo G. 1,4;  Bežillová N. 1,5;  Kováčová M. 6;  Gavorníková E. 1,7;  Petrášová A. 8;  Gašparová I. 1,9;  Sabolová L. 10,11;  Kučera M. 3,12;  Kusendová K. 13;  Uhrinová A. 1,3;  Bendžala M. 1,14;  Mesárošová D. 3,11
Působiště autorů: Angiologická sekcia Slovenskej lekárskej komory, Slovenská republika 1;  Onkologický ústav svätej Alžbety, Bratislava, Slovenská republika 10;  Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava, Slovenská republika 11;  Ambulancia všeobecného a vnútorného lekárstva, Vitacare, s. r. o., Modra, Slovenská republika 12;  Národná transfúzna služba SR, Bratislava, Slovenská republika 13;  Klinika infektológie a geografických chorôb LF UK a UN Bratislava, Slovenská republika 14;  V. interná klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská republika 2;  I. interná klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská republika 3;  Homerton University Hospital Foundation Trust, Homerton Row, London, Great Britain 4;  III. interná klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská republika 5;  Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Bratislava, Slovenská republika 6;  Ambulancia všeobecného lekárstva pre dospelých, Poliklinika Ružinov, Bratislava, Slovenská republika 7;  Lekáreň Salvator, Prosalute, Modra, Slovenská republika 8;  Klinika telovýchovného lekárstva LF UK a UN Bratislava, Slovenská republika 9
Vyšlo v časopise: Kardiol Rev Int Med 2019, 21(1): 38-44

Souhrn

Membrovaskulárna artériová ischemická choroba je dôležitou manifestáciou systémovej aterosklerózy a iných artériových chorôb cievneho systému. Čím nižší je členkovo-ramenový tlakový index, tým väčšie je riziko vzniku závažných akútnych instabilných organovaskulárnych príhod (napr. akútneho infarktu myokardu, náhlej cievnej mozgovej príhody). V práci sa rozoberá komplexná prevencia a liečba membrovaskulárnej artériovej choroby. Angiológia/vaskulárna medicína je najrýchlejšie sa rozvíjajúcou špecializáciou internej medicíny.

Klíčová slova:

membrovaskulárna artériová choroba –  multiorgano-multivaskulárna choroba –  prevencia –  liečba –  angiológia/ vaskulárna medicína –  diabetológia

Úvod

Membrovaskulárna artériová choroba dolných končatín (synonymá: končatinovocievna artériová choroba; „periférne arteriálne ochorenie“; lower extremity peripheral artery disease; membrovascular disease; extremitovascular disease; limbovascular disease) je dôležitou manifestáciou nielen systémovej aterosklerózy/aterotrombózy, ale aj iných stenotizujúco-obliterujúcich chorôb artériového cievneho systému (tab. 1). Membrovaskulárna choroba je jednou z hlavných organo-vaskulárnych chorôb (tab. 2), ktoré sa vyskytujú u diabetikov v rôznych kombináciách, najmä v závislosti od prítomnosti pridružených komorbiditíd a rizikových vaskulárnych faktorov (tab. 3) [1–33]. „Periférne arteriálne ochorenie (PAO)“ je termín síce často používaný, ale nevhodný, najmä preto, že žiadna medzinárodná anatomická nomenklatúra nepozná ani „periférne cievy“, ani „centrálne cievy“, a nie je jasný význam použitia slova „periférny“ (okrajový; vzdialený; odľahlý; bočný; podradný; podružný etc.). Časť autorov používa termín „peripheral artery dis­ease“ iba pre membrovaskulárnu chorobu, iní autori pre viaceré organovaskulárne choroby a ďalší autori ho používajú pre všetky „nonkoronárne“ organo-vaskulárne choroby. Nuž a delenie ciev na koronárne a „nonkoronárne“ tiež žiadna relevantná organografia nepozná. Adjektívum od artérie nie je „arteriálny“, ale artériový (tepnový), obdobne ako adjektívum od vény nie je „venózny“ (kvázi žilový), ale vénový (žilový). „Ochorenie“ nie je synonymom choroby, ale upadnutie do kratšej/ľahšej choroby (napr. akútna nádcha; rhinitis acuta). To určite nevystihuje tieto v skutočnosti prognosticky závažné choroby.

Tab. 1. Základné, kauzálne cievne artériové choroby (morbus fundamentalis, elementaris, causalis) organovaskulárnych ischemických chorôb [1,9,11,14].
Základné, kauzálne cievne artériové choroby (morbus fundamentalis, elementaris,
causalis) organovaskulárnych ischemických chorôb [1,9,11,14].
MELAS – myopatia; encefalopatia; laktátová acidóza; stroke like epizódy); CADASIL – cerebrálna autozómovo dominantná arteriopatia so subkortikálnymi infarktmi a s leukoencefalopatiou; CARASIL – cerebrálna autozómovo recesívna arteriopatia so subkortikálnymi infarktmi a s leukoencefalopatiou; CRV/HERNS – cerebroretinálna vaskulopatia a hereditárna endotelopatia s retinopatiou, nefropatiou a ischemickými mozgovými príhodami

Tab. 2. Hlavné organo-vaskulárne artériové ischemické choroby – OVAICH; organovascular artery diseases – OVAD (morbus principalis) [1,11,14].
Hlavné organo-vaskulárne artériové ischemické choroby – OVAICH; organovascular
artery diseases – OVAD (morbus principalis) [1,11,14].

Tab. 3. Rizikové vaskulárne faktory (rizikové faktory aterosklerózy a iných cievnych chorôb) [1,11].
Rizikové vaskulárne faktory (rizikové
faktory aterosklerózy a iných cievnych
chorôb) [1,11].

Angiológia/vaskulárna medicína je v ostatných rokoch najrýchlejšie sa rozvíja­júcou špecializáciou internej medicíny, ktorá sa zaoberá všetkými medicínskymi aspektmi ciev, cievnych porúch, cievnych chorôb a organo-vaskulárnych chorôb [1,24]. Má štyri subšpecializácie:

  • arteriológia sa venuje najmä chorobám artériového cievneho systému (tab. 1) a organovaskulárnym artériovým chorobám (tab. 2);
  • mikrovaskulárna medicína sa zaoberá chorobami mikrociev (malých artérií, arteriol, kapilár, venúl, malých vén);
  • flebológia rieši choroby vénového cievneho systému a organovaskulárne vénové choroby;
  • lymfológia sa venuje chorobám lymfových ciev [1,9,13].

Angiológia má svoje národné (Angiologická sekcia SLK; Slovenská angiologická spoločnosť SLS) a viaceré medzinárodné vedecko-odborné inštitúcie [1,24,25]. Hlavnou témou ostatného Angiologického kongresu Európskej spoločnosti vaskulárnej medicíny (European Society for Vascular Medicine – ESVM), 18.–20.3.2018 v Prahe [24], a 28. Svetového angiologického kongresu (28th World Congress of the International Union of Angiology – IUA), ktorý sa konal 18.–21.10.2018 v Pekingu (Čína) [25], bola práve membrovaskulárna artériová choroba. Pri komplexnom manažmente cievnych chorôb spolupracuje angiológ-internista s intervenčným vaskulárnym rádiológom i s angiochirurgom (angiotrio; vaskulárny tím), s orgánovými špecialistami a s ďalšími lekárskymi odborníkmi a zdravotníkmi.

Klinický obraz

Klinický obraz chronickej formy membrovaskulárnej artériovej choroby prebieha väčšinou v štyroch štádiách (I až IV), ktoré opísal v roku 1954 René Fontaine. Táto klasifikácia sa postupne doplňuje a upravuje. V USA sa viac používa Rutherfordova klasifikácia so štyrmi stupňami (0 až III) a siedmymi kategóriami (0 až 6). Jednou z novších modifikácií je komplexná klinicko-etiologicko-anatomicko-patofyziologická (CEAP) klasifikácia podľa Angiologickej sekcie SLK (AS SLK) (tab. 4), ktorá vychádza aj z potrieb DRG systému a ktorá umožňuje spresniť včasnú dia­gnózu každej organovaskulárnej artériovej choroby ešte pred vznikom tkanivovej ischémie (C0,C1), vrátane včasnej dia­gnózy diabetickej nohy [1,9,13]. Membrovaskulárna artériová choroba má u diabetikov rýchlejší a závažnejší priebeh s väčším sklonom k vzniku neohraničenej vlhkej horúcej gangrény (C4b), čo je podmienené najmä distálnejšou distribúciou viacetážových artériových a mikrovaskulárnych oklúzií (AACmM), ktoré okrem aterosklerózy/diabetickej makroangiopatie (E1; E3.1) vznikajú aj na podklade arteriolosklerózy (E2), diabetickej mikroangiopatie (E3.2) [1,9,28], artériovej a mikrovaskulárnej trombózy (E9), artériovej tromboembólie (E10) a niekedy aj na podklade ďalších vaskulárnych chorôb, napr. artériovej disekcie (E15), mikroaneuryzmy a artériovej aneuryzmy (E17) a i. (tab. 1) [1,9]. Diabetici majú najčastejšie multiorgano-multivaskulárnu chorobu, teda postihnutie/poškodenie viacerých orgánov a tkanív (tab. 2) viacerými kauzálnymi artériovými cievnymi chorobami (tab. 1) [1,9,14]. Treba zdôrazniť, že diabetická mikroangiopatia i arterioloskleróza sú generalizované cievne choroby, ktoré postihujú všetky tkanivá, dokonca aj nutritívne cievy samotných ciev (vasa vasorum) a podmieňujú angiovaskulárnu artériovú chorobu (ischemickú arteriopatiu) (tab. 2) [1,11,14].

Tab. 4. Klinicko-etiologicko-anatomicko-patofyziologická (CEAP) klasifi kácia membrovaskulárnej artériovej ischemickej choroby [1,13].
Klinicko-etiologicko-anatomicko-patofyziologická (CEAP) klasifi kácia membrovaskulárnej
artériovej ischemickej choroby [1,13].
Príklad správneho diagnostického záveru hlavnej diagnózy:
Membrovaskulárna artériová choroba (I70.2; C4a), na podklade aterosklerózy, arteriolosklerózy a diabetickej mikroangiopatie (E1, E2, E3.2), kombinovaný (makro-mikrovaskulárny) typ (AACmM) s ohraničenou gangrénou palca pravej nohy a s ohraničenými malými gangrénami prednej strany predkolení obojstranne (Martorellov syndróm), instabilné vaskulárne lézie (P3); diabetes mellitus typu 2, rezistentná artériová hypertenzia, dyslipidémia; hyperurikémia, hyperhomocysteinémia (multirizikovosť), s prejavmi syndrómu systémovej zápalovej odpovede (SIRS).
Príklad nesprávneho diagnostického záveru hlavnej diagnózy: PAO IV

Akútna forma membrovaskulárnej artériovej choroby patrí medzi náhle cievne príhody, ktoré treba rýchlo dia­gnostikovať a urgentne riešiť [1,13,33]. Najčastejšie vzniká akútnou tromboembolickou artériovou oklú­ziou. Hlavným príznakom je náhle vzniknutá, intenzívna, šokujúca bolesť (ako „šľahnutie bičom“, ako „zásah bleskom“) distálne od tepnového uzáveru, končatina je studená, bledá, s nehmatnou pulzáciou artérií a kolabovanými povrchovými vénami (znak „suchého cievneho riečiska“). Rýchlo vzniká svalové ochrnutie, celkové vyčerpanie organizmu a cirkulačný šok. Ako mnemotechnickú pomôcku používame „8P“ klinických prejavov (pain, pallor, paresthesias, pulselessness, paralysis, polar, position, prostration) [1,13].

Dia­gnóza

Základným predpokladom efektívnej racionálnej liečby membrovaskulárnej artériovej choroby je včasná a správna komplexná (CEAP) dia­gnóza (tab. 4). V dia­gnostike okrem anamnézy a základného fyzikálneho klinického vyšetrenia (inšpekcia, palpácia, auskultácia, perkusia) je potrebné vždy urobiť aj funkčné fyzikálne vyšetrenie, ktoré informuje o funkčných následkoch cievnych chorôb. Sú to najjednoduchšie funkčné testy, ktoré sa dajú urobiť bez akéhokoľvek prístrojového vybavenia. Pri správnom hodnotení poskytujú tieto testy cenné informácie nielen o prítomnosti artériovej a mikrovaskulárnej stenózy (oklúzie), ale aj o jej funkčnej závažnosti. Patrí sem predovšetkým Ratschowov test a Allenov test [1,9,13].

Pri trojfázovom polohovo-námahovom teste podľa Ratschowa v modifikácii Linharta [1,9,13]. hodnotíme jednak kvantitatívne a jednak kvalitatívne zmeny. Kvantitatívne s hodinkami (stopkami) hodnotíme: 1. trvanie pracovnej fázy do vzniku ischemickej bolesti (normálne nenastane do 120 s); 2. v hyperemickej fáze meriame: a) čas prvého sčervenania kože na nohách (normálne do 5 s); b) čas prvej žilovej náplne (normálne do 10 s); c) čas difúzneho sčervenania celej nohy (normálne do 15 s).

Význam kvalitatívnych zmien je najmä v tom, že upozorňujú na možnosť stenotizujúco-obliterujúcej tepnovej poruchy a aj na jej závažnosť. Tak napr. výrazné zblednutie kože stupají nôh už vo fáze jednoduchej elevácie nasvedčuje o závažnejšej ischémii než zblednutie, ktoré sa objaví až v priebehu pracovnej fázy. Asymetrické zblednutie ukazuje väčšiu závažnosť miestnej ischémie na strane výraznejšej farebnej zmeny. Pretrvávajúca bledosť niektorej oblasti alebo škvrnité sfarbenie kože v hyperemickej fáze upozorňuje na pravdepodobné obliterácie malých terminálnych tepien či v oblasti mikrociev, napr. pri arterioloskleróze, diabetickej mikroangiopatii, mikrovaskulitídach atď., ktoré možno najjednoduchšie v klinickej praxi potvrdiť funduskopiou [1,9,13,15].

Zmeny trvania pracovnej fázy korelujú so zmenami overenej klaudikačnej vzdialenosti na pohyblivom páse. Z ukazovateľov v hyperemickej fáze je najcennejší čas žilovej náplne, ktorého predĺženie nad 35 s poukazuje na kriticky nízky prietok krvi v kožnej oblasti, a tým aj na zvýšené riziko nekrózy (gangrény).

Ratschowov test teda vhodne spája vyšetrenie cirkulácie tak v svalovej oblasti (pracovná fáza), ako aj v kožnej oblasti (hyperemická fáza) a využíva sa aj v kinezioterapii membrovaskulárnej choroby [1,9,13,23].

Na meranie distálneho systolického krvného tlaku sa najviac používa kontinuálna CW Dopplerova ultrasonografická sonda [1–5]. Kompresívna manžeta sa prikladá na končatinu v mieste, kde chceme merať artériový tlak, obdobne ako je to pri auskultačnej metóde, len fonendoskop nahradí sonda. Okamžik, keď sa objaví Dopplerov signál, odpovedá systolickému tlaku v artérii v mieste, kde je manžeta. Pri vyjadrovaní hodnôt krvného tlaku na dolných končatinách sú aj určité ťažkosti (tab. 5). Absolútna hodnota nie je vyhovujúca, už preto, že tlak distálne od obliterujúceho procesu artérie nezávisí len od rozsahu tejto poruchy, ale aj od výšky systémového krvného tlaku. Napriek tomu, hodnota členkového tlaku 50mmHg a/alebo tlak na prste nohy 30mmHg a pokojová ischemická bolesť trvajúca aspoň dva týždne alebo gangréna na nohe či prstoch, sú hlavnými kritériami kritickej ischémie dolných končatín (critical limb ischemia – CLI; C3b). Lepšie je vyjadrovať tlak percentovou hodnotou alebo rozdielovou hodnotou, najčastejšie ako tlakový gradient (napr. gradient rameno-členok) alebo podielovou hodnotou ako členkovo-ramenový index (ankle-brachial index – ABI). Normálna hodnota ABI je 1–1,2 (tab. 5). Pri znížených hodnotách ABI 1–0,9 sa odporúča zmerať ABI po záťaži, napr. v reaktívnej hyperémii, pričom jeho pokles o 20 % svedčí pre hemodynamicky významnú stenotizáciu artérií. Hodnoty ABI 0,9 – 0,7 poukazujú na mierny až stredne závažný stenotizujúci artériový proces, hodnoty ABI 0,7 – 0,6 na závažný stenotizujúci proces, hodnoty menšie než 0,6 na artériovú oklúziu, pričom hodnoty pod 0,5 ukazujú CLI (C3b). Hodnoty vyššie ako 1,3 ukazujú na možnosť Mönckebergovej mediokalcinózy. Okrem merania pokojových hodnôt tlaku v horizontálnej polohe, je možné použiť rôzne záťažové funkčné testy.

Tab. 5. Vyjadrovanie systolického krvného tlaku na dolných končatinách a hodnoty členkovo- ramenového indexu [1].
Vyjadrovanie systolického krvného tlaku na dolných končatinách a hodnoty členkovo-
ramenového indexu [1].
sTK – systolický krvný tlak, HK – horná končatina, DK – dolná končatina, RH – reaktívna hyperémia

Ďalšie neinvazívne a invazívne angiologické vyšetrovacie metódy indikuje a vykonáva angiológ [1,9].

Diferenciálna dia­gnóza

Diferenciálnodia­gnosticky treba stanoviť presnú CEAP dia­gnózu (tab. 1; tab. 4) angiogénnej (vaskulárnej; artériovej; lokálnej; regionálnej; ischemickej) hypoxie, ktorú treba odlíšiť od nonangiogénnej (nonvaskulárnej; globálnej; nonischemickej) hypoxie, ktorá sa rozdeľuje na prinajmenšom päť podskupín [1,9]:

  1. Cirkulačná hypoxia je dvojakého typu. Pri hypoperfúznej cirkulačnej hypoxii ide o zníženie dodávky kyslíka, ktorá je spôsobená znížením prietoku krvi z necievnych príčin, napr. hypotenzia, hypokinetická cirkulácia, malígne dysrytmie, ako napr. fibrilácia komôr, zastavenie srdca atď. Pri normoperfúznej až hyperperfúznej cirkulačnej hypoxii ide o zvýšené požiadavky tkanív na kyslík, ktoré nie sú adekvátne ani pri normálnom, ba dokonca zvýšenom prietoku krvi, napr. pri veľkej telesnej záťaži, horúčke, svalovej hypertrofii atď.
  2. Hypoxemická hypoxia je pri zníženom obsahu kyslíka vo vdychovanom vzduchu, napr. vo vysokej nadmorskej výške, pri chronických respiračných chorobách, pri cyanotických srdcových chybách a pod. V artériovej krvi sa zisťuje znížený parciálny tlak kyslíka a znížená kyslíková saturácia, v krvnom obraze je obvykle polyglobúlia.
  3. Anemická hypoxia je pri anémiách. V artériovej krvi je znížená kyslíková kapacita pri normálnom parciálnom tlaku kyslíka a normálnej kyslíkovej saturácii. Vo vénovej krvi je znížený parciálny tlak kyslíka i obsah kyslíka v dôsledku väčšieho využitia kyslíka v tkanivách.
  4. Metabolická hypoxia sa vyskytuje napr. po trijódtyroníne alebo po dinitrofenole, keď tkanivá potrebujú zvýšené množstvo kyslíka.
  5. Histotoxická hypoxia môže vznikať pri intoxikácii kyanidom alebo kobaltom. Hlavným mechanizmom je poškodenie dýchacích enzýmov.

Manažment

Keďže etiopatogenéza artériových cievnych chorôb je multifaktoriálna a mimoriadne zložitá, aj prevencia a liečba týchto chorôb musí byť mimoriadne komplexná. Cieľom prevencie cievnych chorôb je nielen predĺženie života (zníženie mortality) a zníženie morbidity, ale aj zlepšenie kvality života. V ostatných medzinárodných odporúčaniach sa rozlišujú tri navzájom sa doplňujúce stratégie: populačná, vysokoriziková a sekundárna [2–5].

Globálna populačná stratégia má viesť k zmene životného štýlu a k zmene tých sociálnych a ekonomických determinantov životného prostredia, ktoré sú v príčinnej súvislosti s pandemickým výskytom cievnych chorôb (angiopandémia tretieho milénia). Populačná stratégia má v primárnej prevencii rozhodujúci význam (tab. 6). Je potrebné zmeniť mys­lenie a konanie nielen zdravotníkov, ale celej spoločnosti, vrátane všetkých štátnych a medzinárodných inštitúcií. Úspech primárnych preventívnych opatrení spočíva iba asi v 20 % v rezorte zdravotníctva, ale až asi v 80 % v racionálnych aktivitách nezdravotníckych zložiek spoločnosti.

Tab. 6. Komplexná neinvazívna prevencia a liečba organo-vaskulárnych artériových ischemických chorôb [1,23].
Komplexná neinvazívna prevencia a liečba organo-vaskulárnych artériových ischemických
chorôb [1,23].

Vysokoriziková individuálna stratégia je preventívna starostlivosť zameraná na osoby, ktoré majú genetickú predispozíciu k cievnym chorobám a/alebo majú vaskulárne rizikové faktory (diabetes mellitus, dyslipidémie, artériová hypertenzia, fajčenie, hyperurikémia atď.) ktorá má viesť k ich eliminácii. Jej podiel na kontrole týchto rizikových faktorov je z celkového hľadiska malý, ale pre jednotlivca je prvoradý. Značnú časť rizikových faktorov nevieme adekvátne eliminovať, či aspoň redukovať nefarmakoprofylakticky, preto musíme použiť už v primárnej prevencii aj farmakoprofylaktické metódy (tab. 6). Eliminácia vaskulárnych rizikových faktorov orgánovaskulárnych chorôb patrí medzi hlavné princípy angioprevencie (preventívnej vaskulárnej medicíny). Nefajčiť!; Menej a racionálne jesť a piť!; Viac sa pohybovať! – sú tri základné nonfarmakoprofylaktické angioprotektívne piliere (imperatívy) zdravého životného štýlu a prevencie všetkých cievnych chorôb. Antilipidogénna, antidyslipidemická terapia (predovšetkým statíny; pri ich intolerancii a vysokom riziku PCSK9 inhibítory) [1,2,5,10,17,22,23,29]; artériotromboprofylaktická, an­ti­trom­botická terapia (kyselina acetylsalicylová a/alebo antagonisty receptorov P2Y12 alebo iné an­ti­trom­botiká) [1,2,5,11,23,27] a vazoaktívna terapia (najmä inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín – ACEI) [1,11,12,23,26] – sú tri základné farmakoprofylaktické angioprotektívne metódy všetkých organo-vaskulárnych artériových chorôb. K tomu často v klinickej praxi pribúda problém redukcie reziduálneho organovaskulárneho rizika (3r) [1,22,23], ktorý si bude vyžadovať aj nové liečebné prístupy –terapeutická zásada 3×3 [1,23]. Minimálnymi cieľmi organovaskuloprotektívnej terapie okrem euglykémie sú normolipidémia, artériotromboprofylaktická angiohemostáza, normotenzia a normohmotnosť [1–23,30].

Pri kinezioterapii membrovaskulárnej artériovej choroby, ktorá patrí do prvej línie liečby, ide o opakované telesné cvičenia (intervalový tréning), jednak kondičné cviky nepostihnutých častí tela, jednak cviky zamerané na zaťažovanie svalových skupín, nachádzajúcich sa distálne od obliterujúcej artériovej poruchy (chôdza, polohové cviky, stoj na špičky, drepy atď.), vykonávané v intenzite do 75 % individuálne zisťovanej maximálnej tolerancie námahy, ktorá sa musí opakovane testovať aspoň raz za týždeň. Je to v podstate účinná „revaskularizačná“ metóda, pri ktorej sa vytvára kolaterálny cievny systém a iné svalové metabolické kompenzačné zmeny. Prvé angiologické pracovisko LF UK a UN v Bratislave [31,32] o tejto efektívnej liečebnej metóde v bývalom Československu publikovalo viacero prioritných originálnych angiologických prác [6–8] ešte predtým, ako sa kinezioterapia objavila v medzinárodných odporúčaniach. Pri kinezioterapii sa nielen predlžuje klaudikačná vzdialenosť a ustupujú trofické ischemické zmeny tkanív končatín, ale znižuje sa aj výskyt akútnych kardiovaskulárnych, cerebrovaskulárnych a iných organovaskulárnych príhod, teda znižuje sa vaskulárna i celková mortalita. Prvý autor môže s uspokojením konštatovať, že originálne výsledky kinezioterapie, ktoré prednášal a publikoval so spoluautormi pred 30.–35. rokmi a opakovane aktualizoval, boli potvrdené aj ďalšími autormi, avšak napriek tomu, že platia dodnes a zdôrazňujú ich aj ostatné relevantné medzinárodné odporúčania [2,4,5,21], bohužiaľ, angiorehabilitácia nie je v klinickej praxi dostatočne používaná.

Komplexné vaskulárne centrum/angiocentrum

Pa­cienti s akútnymi instabilnými organovaskulárnymi chorobami by mali byť čo najrýchlejšie transportovaní do komplexného angiocentra (ktorého súčasťou by mala byť angiovaskulárna jednotka, cerebrovaskulárna jednotka, kardiovaskulárna jednotka, membrovaskulárna jednotka, renovaskulárna jednotka, mezentériointestinokolonovaskulárna jednotka a prípadne ďalšie organovaskulárne jednotky) s okamžitou možnosťou komplexnej neinvazívnej a invazívnej cievnej a organovaskulárnej dia­gnostiky a urgentnej/emergentnej, kauzálnej, neinvazívnej aj invazívnej angiologickej (klasickej angiochirurgickej a/alebo endovaskulárnej) liečby. Je objektívne potrebné, aby sa v klinickej praxi efektívne využívali všetky možnosti dynamicky sa rozvíjajúcej angiológie/vaskulárnej medicíny a materiálno-technicky a personálne budovali moderné komplexné vaskulárne centrá, schopné neodkladne a efektívne riešiť akútne instabilné cievne príhody nielen v kardiovaskulárnej a cerebrovaskulárnej oblasti, ale v každej cievnej oblasti i v každej organovaskulárnej oblasti. Výber najvhodnejšieho terapeutického postupu a indikácie k invazívnej liečbe v angiocentrách by nemali byť výsadou jednotlivca. Je výsledkom vzájomnej diskusie referujúceho (ošetrujúceho) lekára, angiológa-internistu, angiochirurga a intervenčného vaskulárneho radiológa („angiotrio“; „vascular team“), diabetológa, kardiológa, neurológa, všeobecného internistu, anesteziológa-intenzivistu a podľa potreby ďalšich orgánových špecialistov (vaskulárny indikačný seminár). Na jej konci by malo byť odporúčanie pre pa­cienta, ako súčasť vaskulárneho indikačného protokolu [1,11,14,33].

Záver

Doterajšie medzinárodné odporúčania manažmentu membrovaskulárnej artériovej choroby vychádzali predovšetkým z klinickej dia­gnózy a klasifikácie. Základným predpokladom efektívnej racionálnej liečby však je včasná a správna komplexná klinická, etiologická, anatomická a patofyziologická (CEAP) dia­gnóza nielen membrovaskulárnej choroby samotnej, ale aj ďalších organovaskulárnych chorôb (tab. 2) a komorbiditíd. Membrovaskulárna artériová choroba má u diabetikov rýchlejší a závažnejší priebeh s väčším sklonom k vzniku neohraničenej gangrény (C4b), čo je podmienené najmä distálnejšou distribúciou viacetážových artériových a mikrovaskulárnych oklúzií, ktoré okrem aterosklerózy vznikajú aj na podklade arteriolosklerózy, diabetickej mikroangiopatie a ďalších základných vaskulárnych chorôb (tab. 1). Pamätajme, že diabetici majú najčastejšie multiorgano-multivaskulárnu chorobu, teda postihnutie viacerých orgánov a tkanív viacerými kauzálnymi artériovými cievnymi chorobami. Liečba musí byť individualizovaná, personalizovaná, šitá na mieru (taylored ther­apy) podľa všetkých klinických, etiologických, anatomických a patofyziologických komponentov aktuálneho zdravotného stavu konkrétneho človeka – pa­cienta. V práci sa zdôrazňujú iba vybrané aktuálne aspekty, ktoré apelujú na zlepšenie vzájomnej spolupráce angiológov-internistov a diabetológov.

Venované 100. výročiu vzniku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a 45. výročiu vzniku prvého klinického angiologického pracoviska (PAP) na Slovensku.

Doručeno do redakce: 9. 2. 2019

Přijato po recenzi: 18. 2. 2019

doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof.

www.fmed.uniba.sk

gavornik.peter@gmail.com


Zdroje

1. Gavorník P. Angiológia 2 pre všeobecných praktických lekárov – Arteriológia. 1. vyd. Bratislava: Dr. Josef Raabe 2014.

2. Gerhard-Herman MD, Gornik HL, Barrett C et al. 2016 AHA/ACC Guideline on the management of patients with lower extremity peripheral artery dis­ease: Executive Summary: A Report of the American College of Cardiology/American Heart Association Task Force on Clinical Practice Guidelines. J Am Coll Cardiol 2017; 69(11): 1465–1508. doi: 10.1016/j.jacc.2016.11.008.

3. Shah S, Antoniou GA, Torella F. Evidence-based analysis of peripheral arterial dis­ease screen­ing based on the WHO criteria. Int Angiol 2017; 36(4): 299–305. doi: 10.23736/S0392-9590.17.03468-X.

4. Fowkes GF, Forster RB, Levin CE et al. Priorization of treatments for lower extremity peripheral artery dis­ease in low- and middle-income countries. Int Angiol 2017; 36(3): 203–215. doi: 10.23736/S0392-9590.16.03716-0.

5. Lawall H, Huppert P, Espinola-Klein C et al. German guideline on the dia­gnosis and treatment of peripheral artery dis­ease–a comprehensive update 2016. Vasa 2017; 46(2): 79–86. doi. 10.1024/0301-1526/a000603.

6. Gavorník P, Holomáň M, Kolesár J et al. Kinezioterapia ischemickej choroby dolných končatín u chorých po rekonštrukčnej operácii tepien. Čas Lék Čes 1986; 125(32): 1000–1003.

7. Gavorník P, Kolesár J, Dukát A. Pohybová liečba (kinezioterapia) ischemickej choroby dolných končatín III. štádia. Vnitř Lék 1986; 32(6): 597–604.

8. Gavorník P, Kolesár P, Hudec I et al. Význam kinezioterapie ischemickej choroby dolných končatín u chorých s rodinnými hyperlipoproteinémiami. Vnitř Lék 1981; 27(1): 72–79.

9. Gavorník P. Ateroskleróza a iné choroby tepien. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského – Vydavateľstvo UK 1999.

10. Gavorník P, Dukát A, Gašpar Ľ. Manažment dyslipidémií–prítomnosť a budúcnosť. Odporúčania Sekcie angiológov Slovenskej lekárskej komory (2013). Vnitř Lék 2013; 59(10): 932–938.

11. Gavorník P, Dukát A, Gašpar Ľ et al. An­ti­trom­bocytová tromboprofylaxia artériových vaskulárnych chorôb a orgánovaskulárnych ischemických chorôb. Vnitř Lék 2017; 63(2): 124–132.

12. Gavorník P, Dukát A, Gašpar Ľ et al. Súčasné fixné antihypertenzné liekové dvojkombinácie v Slovenskej republike. Kardiol Rev Int Med 2017; 19(4): 288–294.

13. Gavorník P. Obliterujúce choroby artérií a končatinovo cievna ischemická choroba. Nová klinicko-etiologicko-anatomicko-patofyziologická klasifikácia. Cardiology 2010; 19(3): 201–213.

14. Gavorník P, Dukát A, Gašpar Ľ et al. Choroby aorty–dia­gnostika, klasifikácia a princípy manažmentu. Kardiol Rev Int Med 2014; 16(6): 493–500.

15. Liu Y, Wu F, Lu L et al. Examination of the Retina. N Engl J Med 2015; 373(8): e9. doi: 10.1056/NEJMvcm1308125.

16. Warkentin TE. Ischemic limb gangrene with pulses. N Engl J Med 2015; 373(7): 642–655. doi: 10.1056/NEJMra1316259.

17. Werner C, Laufs U. Mov­ing beyond the “LDL hypothesis”. Vasa 2015; 44(5): 333–340. doi: 10.1024/0301-1526/a000451.

18. Husmann M, Jacomella V, Thalhammer C et al. Markers of arterial stiffness in peripheral arterial dis­ease. Vasa 2015; 44(5): 341–348. doi: 10.1024/0301-1526/a000452.

19. Inzucchi SE, Bergenstal RM, Buse JB et al. Management of hyperglycemia in type 2 diabetes, 2015: a patient-centered approach: update to a position statement of the American Diabetes Association and the European Association for the Study of Diabetes. Diabetes Care 2015; 38(1): 140–149.

20. Fox CS, Golden SH, Anderson C et al. Update on prevention of cardiovascular dis­ease in adults with type 2 diabetes mellitus in light of recent evidence: a scientific statement from the American Heart Association and the American Diabetes Association. Diabetes Care 2015; 38(9): 1777–1803.

21. Yoshitaka I, Suzuki H. Exercise ther­apy for intermittent claudication in peripheral artery dis­ease. E-Journal of Cardiology Practice 2015; 13(34): 1–7. Available at: www.escardio.org/Guidelines-&-Education/Journals-and-publications/ESC-journals-family/Ejournal-of-Cardiology-Practice/Volume-13/exercise-ther­apy-for-intermittent-claudication-in-peripheralartery-dis­ease.

22. Reith C, Armitage J. Management of residual risk after statin ther­apy. Circulation 2016; 245(1): 161–170. doi: 10.1016/j.atherosclerosis.2015.12.018.

23. Gavorník P, Dukát A, Gašpar Ľ et al. Prevencia a liečba končatinovocievnej ischemickej choroby. Vnitř Lék 2010; 56(6): 613–619.

24. Angiology Case Study. 4th Congress of the European Society for Vascular Medicine and 43rd Czech Angiology Days. March 18 – 20, 2018. Prague, Czech Republic. Book of Abstracts. Kazuistiky v angiologii 2018; 5(1).

25. Society for Vascular Medicine, Vascular Surgery and Endovascular Interventions. Available at: http://www.angiology.org/events/iua-events.

26. Ridker PM, Everett BM, Thuren T et al. The CANTOS Trial Group. Antiinflammatory ther­apy with canakinumab for atherosclerotic dis­ease. N Engl J Med 2017; 377 (12): 1119–1131. doi: 10.1056/NEJMoa1707914.

27. Eikelboom JW, Connolly SJ, Bosch J et al. The COMPASS Investigators. Rivaroxaban with or with­out aspirin in stable cardiovascular dis­ease. N Engl J Med 2017; 377(14): 1319–1330. doi: 10.1056/NEJMoa1709118.

28. Barrett EJ, Liu Z, Khamaisi M et al. Diabetic microvascular dis­ease: an endocrine society scientific statement. J Clin Endocrinol Metab 2017; 102(12): 4343–4410. doi: 10.1210/jc.2017-01922.

29. Sabatine MS, Giugliano RP, Keech AC et al. The FOURIER Ster­ing Committee and Investigators. Evolocumab and clinical outcomes in patients with cardiovascular dis­ease. N Engl J Med 2017; 376(18): 1713–1722. doi: 10.1056/NEJMoa1615664.

30. Martinka E, Uličiansky V, Mokáň M et al. Konsenzuálne terapeutické odporúčanie Slovenskej diabetologickej spoločnosti pre diabetes mellitus 2. typu (2018). Vnitř Lék 2018; 64(4): 405–426.

31. Gašpar Ľ. 40. výročie vzniku prvého angiologického pracoviska na Slovensku. Monitor medicíny SLS 2014; 4(3–4): 41–42.

32. Gašpar Ľ. Prvé angiologické pracovisko oslavuje 40. výročie vzniku. Revue medicíny v praxi 2014; 12(4): 45.

33. Partovi S, Ghoshhaijra BB. Dia­gnostic work-up and endovascular treatment of traumatic and non-traumatic vascular emergencies. Vasa 2019; 48(1): 1–5. doi: 10.1024/0301-1526/a000769.

Štítky
Dětská kardiologie Kardiochirurgie Kardiologie
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se